The painting practice of Katarína Balúnová seeks synthesis—a visual shortcut that balances equilibrium with its subtle disruption. Her compositions often adopt a symmetrical structure reminiscent of religious imagery. Geometry plays a central role: sharp lines and defined forms evoke both urban utopias and sacred geometry. Within this system, a recurring motif of the three-faced figure emerges—an entity suspended between past and future, the biological and the technological, the spiritual and the science fiction.

Color often operates as a symbolic language. Balúnová frequently employs strong contrasts and complementary palettes, with each period marked by a dominant chromatic pair. Between 2016 and 2019, yellow and black signaled the danger of expansive urbanization, recalling warning systems and defensive patterns in nature. In the years 2020–2023, black gave way to deep indigo, shifting these visions toward a cosmic horizon, while pink introduced associations with utopia, childhood, and prenatal imagination. Since 2024, author has frequently involved  gold, which oscillates between sacred illumination and the material ambitions of historical and future colonialisms, from medieval altarpieces to interstellar exploration.

Maliarska tvorba Kataríny Balúnovej hľadá syntézu – vizuálnu skratku, ktorá balansuje medzi rovnováhou a jej narúšaním. Jej kompozície často využívajú symetrickú štruktúru pripomínajúcu náboženské zobrazenia. Geometria zohráva kľúčovú úlohu: ostré línie a presne definované formy evokujú urbánne utópie aj sakrálnu geometriu. V tomto systéme sa objavuje opakujúci sa motív trojtvárovej figúry – entity medzi minulosťou a budúcnosťou, biologickým a technologickým, spirituálnym a science fiction.

Farba často funguje ako symbolický jazyk. Balúnová pracuje s výraznými kontrastmi a komplementárnymi farbami, pričom každé obdobie je charakteristické určitým chromatickým rozhraním. V rokoch 2016 – 2019 žltá a čierna signalizovali nebezpečenstvo rozpínavého urbanizmu, pripomínajúc výstražné pásky a obranné vzorce v prírode. V období 2020 – 2023 čiernu nahradila hlboká indigová modrá, ktorá posunula tieto vízie smerom ku kozmickému horizontu, zatiaľ čo ružová priniesla asociácie utópie, detstva a prenatálnej imaginácie. Od roku 2024 autorka často zapája zlatú farbu, ktorá osciluje medzi sakrálnym svetlom a materiálnymi ambíciami historických i budúcich kolonializmov – od stredovekých oltárnych malieb po medzihviezdne vízie.